Princovi, čo "ľúbil" dve princezné
26. 6. 2012
Bol raz jeden princ.
A ten bol veľmi zaujímavý,
pretože sa mu vôbec nepáčilo sladké ničnerobenie.
Raz sa rozhodol, že ujde z kráľovských komnát a dá sa zamestnať. A tak šiel do univerzitnej knižnice. Tam ho veľmi prijať nechceli, pretože sa báli hnevu kráľovnej, ale princové smutné oči ich naveľa uprosili.
Jeho povinnosťou bolo vydávať knihy študujúcim pairom, kniežatám a rytierom, no proste šľachte. Všetci sa tomu čudovali, že ON pracuje a to ešte pre nich. Dokonca sa mu aj smiali.
Ale každé čudo trvá dva dni.
Mladíkom sa veľmi vzdelávať nechcelo /viac ich bavili "poľovačky" na ženy, a tak tam ani nechodili.
Princovi bolo z toho smutno a cítil sa tam sám, ale nenudil sa. Začal si čítať všetky tie krásne knihy. A pretože ich nebolo málo, zmúdrel. Tak princ nebol len princom, ale múdrym princom.
Navyše ten múdry princ vedel písať na stroji, takže to bol múdry a šikovný princ. A pretože bol rozprávkový, začal na tom písacom stroji ťukať rozprávky, ale aj kadejaké iné všeličo.
Raz do tej knižnice zablúdila jedna popoluška /takých tam bolo veľa/. Zaklopala na okienko a povedala: " Prosím si jednu rozprávku." Ten princ jej dal svoju najnovšiu "O PRINCOVI, KTORÝ "ĽÚBIL" DVE PRINCEZNÉ." Ona si ju prečítala, premýšľala, ale nič mu nepovedala. Možno "ďakujem". A odišla.
Prišla však o tri dni a doniesla mu rozprávku O MÚDROM A ŠIKOVNOM PRINCOVI. Čo bolo ďalej?
Nič!
Ś. Ščensná /1990/